top of page

Prieťahy v súdnom konaní v kontexte problematiky medzinárodných únosov detí a rozhodovacej činnosti

Dňa 13. januára 2015 vyhlásil Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) rozsudok v prípade Hoholm proti Slovenskej republike. Prípad Hoholm proti Slovenskej republike je zaujímavým prípadom, v ktorom sa v plnej miere odzrkadľuje stav justície a vymožiteľnosť práva v Slovenskej republike.

Sťažovateľ, Tommy Hoholm, je nórskym štátnym občanom, ktorý sa v roku 2000 oženil so Slovenkou. V rovnakom roku sa im narodilo prvé dieťa, o dva roky neskôr druhé. Rodina žila v Nórsku spolu do roku 2004, kedy sa manželia od seba úradne odlúčili. V júli 2005 žena s oboma deťmi, vtedy päť a trojročnými, krajinu opustila a vrátila sa na Slovensko. V decembri toho istého roka Tommy Hoholm na základe Haagskeho dohovoru o medzinárodných únosoch detí požiadal o vydanie detí do Nórska. Na základe uvedeného návrhu začal Okresný súd Liptovský Mikuláš konanie, ktoré právoplatne skončilo v decembri 2012. Uvedené konanie teda trvalo až do jeho právoplatného skončenia 7 rokov.

Počas konania došlo trikrát k zrušeniu právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Prvý krát bolo rozhodnutie zrušené na základe ústavnej sťažnosti podanej otcom. Druhý a tretíkrát došlo k zrušeniu rozhodnutia v dôsledku podania mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom na základe podnetu matky. Samotná vec bola prejednaná dvakrát Okresným súdom Liptovský Mikuláš, dvakrát Krajským súdom v Žiline, dvakrát Najvyšším súdom SR a jedenkrát Ústavným súdom SR.

Tommy Hoholm podal v roku 2012 sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, kde namietal dĺžku konania. jeho sťažnosť však bola zamietnutá. Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol posúdiť dĺžku konania ako celku, zaoberal sa len jeho jednotlivými časťami pred jednotlivými súdmi. Tieto čiastkové konania z pohľadu ústavného súdu nespĺňali kritéria prijateľnosti sťažnosti na porušenia práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie.

Tommy Hoholm v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva namietal, že dĺžka konania bola v zjavnom rozpore so zárukami článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (http://www.upn.gov.sk/data/pdf/209-1992.pdf). Taktiež poukazoval na porušenie jeho práva na ochranu súkromia a rodinného života v zmysle článku 8 tohto dohovoru, ako aj na porušenie jeho práva na účinný prostriedok nápravy vo vzťahu k namietaným porušeniam práv.

Európsky súd pre ľudské práva po preskúmaní sťažnosti dospel k záveru, že prípad nebol skutkovo ani právne zložitý, ani sťažovateľ k predĺženiu konania nijak neprispel. Súd zdôraznil, že v prípadoch, ako je tento, je obzvlášť dôležité postupovať rýchlo, pretože inak sa vzťahy upravia samé plynutím času. Konštatoval preto, že dĺžka konania bola v rozpore s požiadavkami Dohovoru a teda že právo sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené.

Sťažovateľovi tak bolo znemožnené uplatniť si právo na účinný prostriedok nápravy a tým došlo k porušeniu tohto práva. Sťažovateľ si neuplatnil nárok na spravodlivé zadosťučinenie, preto sa ESĽP touto otázkou nezaoberal.

Naša advokátska kancelária LM legal so sídlom v Liptovskom Mikuláši poskytuje právne služby aj v oblasti rodinného práva a ústavného práva (http://lmlegal.eu/sluzby-2/).

Recent Posts

See All

Nezastavili ste na STOPke?

Stalo sa Vám niekedy, že Vás policajti obvinili zo spáchania priestupku napriek tomu, že ste si neboli vedomí žiadneho protiprávneho konania? Čo robiť v takom prípade? V zásade máte dve možnosti. Buď

Zákaz styku rodiča s dieťaťom

Právo styku rodiča s dieťaťom je jeho právom, ktoré mu vznikne v okamihu, keď je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Do doby, keď je dieťa v starostlivosti obidvoc

Vyživovacia povinnosť k plnoletým deťom

V zmysle ust. § 62 ods. Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú n

bottom of page